Adventný čas začína štvrtou nedeľou pred Vianocami, adventné sviatky však začínajú 30. novembrom a končí 2. 2. Hromnicami. Prvá adventná nedeľa (medzi 27. novembrom a 3. decembrom) označuje začiatok kresťanského roka. Tento rok si prvú sviečku na venci zapálime už 28. novembra. Označenie adventných nedelí ako železná, bronzová, strieborná a zlatá má čisto komerčný význam – nakupovanie darčekov, potravín a pod. s kresťanskou tradíciou nemá nič spoločné.
ADVENTNÉ SVIATKY
Prvým adventným sviatkom je 30.novembra deň sv. Ondreja
Deň jedného z dvanástich apoštolov býval dňom veštenia. S týmto sviatkom je spojená tradícia liatia olova. Nad plameňom sviečky dievčatá na lyžicu roztavili olovo a cez kľúč, ktorého zuby tvorili kríž, ho rýchlo vyliali do studenej vody. Z tvaru, ktoré vytvorilo stuhnuté olovo, potom hádali, aký bude ich budúci manžel – (krásny, škaredý, hrbatý atď.) a aké bude jeho remeslo.
Ďalšími tradíciami bolo aj hľadanie podoby svojho nastávajúceho vo vysekanej diere v ľade (kde jeho zjav mali prezradiť tiene) a klepanie na dvere kurníka. Pokiaľ prvý zakokrhal kohút, dievča čakali v budúcom roku vydaj. Pokiaľ sa ozvala sliepka, svadba mala ročný odklad.
Druhým sviatkom adventným je sv. Barbora 4. decembra
Do vázy sa dáva čerešňová vetvička s púčikmi.
Tretím adventným sviatkom je sv. Mikuláš 6. decembra
Mikuláš rozdáva deťom väčšinou sladkosti a ovocie (neposlušným aj uhlie) a chodí spoločne s čertom a anjelom.
Štvrtým adventným sviatkom je sv. Lucia 13. decembra
Sviatok sv. Lucia má na svedomí ženami presadzovanú a mužmi zavrhovanú tradíciu predvianočného upratovania.
Vianočné sviatky začínajú Štedrým dňom 24. decembra
Štedrý deň bol predtým dňom pôstnym. Tradovalo sa, že kto sa postí, uvidí večer zlaté prasiatko. Idylickú motiváciu k pôstu narúšal však iný hororový zvyk. Tých, ktorí nevydržali pôst, strašili Perchtou – Bielu pani párajúcu brucha všetkým, ktorí sa nepostia. V niektorých krajoch dokonca chodili dievčatá prezlečené za Perchtu trestať nepostníkov metlou, či ich strašiť veľkým dreveným nožom s červeno natretou špičkou, symbolizujúcou krv. Hladovci vyzerali na nebi prvú hviezdu, pretože tá bola znamením, že môžu zasadnúť na slávnostnú večeru. Po východe prvej hviezdy skončil adventný pôst. K stolu sa však všetci mohli posadiť, až keď gazdiná ohlásila, že má všetko pripravené. Počet sediacich pri štedrovečernom stole nesmel byť nepárny, a tak ľudia radšej pozývali hostí. Na Štedrý deň začínalo vianočné koledovanie, ktoré rôzne trvalo až do Troch kráľov.
- sviatok vianočný Boží hod vianočný 25. decembra
Slávnosť Narodenia Pána, teda oslava narodenia Ježiša Krista je pre kresťanov najdôležitejším sviatkom. Tento deň sa vôbec nesmelo pracovať. Ani lôžka sa neustielali, niekde dokonca zaväzovali dobytku huby, aby nemohol prežvykovať a znesväcovať tak tento deň. - sviatok vianočný sviatok sv. Štefana 26. decembra
Svätý Štefan je patrónom koní. V tento deň sa pred východom slnka nechávalo koňom púšťať žilou, aby boli zdraví a čulí po celý rok. V kostole sa svätil ovos. Niekedy hospodári hodili pri omši hrsť ovsa na kňaza ako upomienku na ukameňovanie Štefana, ktorého Židovi roku 37 n.l. ukameňovali pred hradbami Jeruzalema, pretože hlásal, že Kristus je Mesiáš predpovedaný prorokmi.- – Sv. Ján Evanjelista
V tento deň sa od 12. storočia nechávalo svätiť víno. Podávalo sa so slovami: „Pi lásku sv. Jána,“ pretože v ten deň Ján požehnal a vypil otrávené víno od svojich nepriateľov, ale nič sa mu nestalo. Vidiekované pili 27. decembra víno, aby ich ochránilo pred hadím uštipnutím. Ján Evanjelista a jeho brat Jakub apoštol sa stali učeníkmi Krista. Ján, ktorého nazývali „miláčikom Pána“, sa staral po ukrižovaní Krista o Pannu Máriu. Po jej smrti odišiel do Efezu, kde napísal svoje evanjeliá. V roku 94 n.l. ho však zajali Rimania a odsúdili ho na smrť v kotli s vriacim olejom. Keďže mu olej neublížil, pretože ho ochránila Božia vôľa, poslali ho do vyhnanstva na ostrov Pathmos. Tam Ján napísal knihu Zjavenia. Po čase sa vrátil do Efezu, kde v 90-tich rokoch zomrel.
- – Sviatok Mláďatok
Sviatok Mláďatok sa oslavuje ako spomienka na nevinné detské obete kráľa Herodesa, ktorý nechal v Betleheme a jeho okolí povraždiť všetkých chlapcov mladších ako dva roky. Herodes tak urobil zo strachu o svoju moc po tom, čo sa dozvedel od mudrcov – Troch kráľov o narodení budúceho kráľa – Ježiša Krista. Panna Mária s Jozefom utiekli pred vraždením do Egypta. V tento deň chodievala mládež na spoveď.
- – Sv. Ján Evanjelista
- 1 . Traja králi, alebo na Traja kráľa o skok ďalej
Sviatok Troch kráľov bol pôvodne sviatok Zjavenia Pána. Traja králi Gašpar, Melichar, Baltazar – mudrci z východu vedení betlehemskou hviezdou išli privítať s darmi nového kráľa – Ježiška v jasliach. Pri hľadaní novonarodeného kráľa, navštívili kráľa Heroda a vypytovali sa ho na cestu, čím ho nevedomky inšpirovali k vraždeniu nevinných detí. Od Nového roku až do Troch kráľov sa chodievalo na koledu.
